utorok 16. marca 2010

Hoi An

Do Hoi Anu sme prisli okolo obeda a nasli sme si hotel, ktory sme si vytipovali …po obede sme vyrazili pozriet sa do mesta … mesto Hoi An je ovplyvnene Cinanmi Japoncami, Europanmi a samozrejme tu je vidiet aj vietnamsky vplyv …toto mesto je taktiez zapisane v zozname Unesco. Zatial je to asi najkrajsie mesto vo Vietname, co som videl …male mestecko s nizkymi budovami, nie je tu tolko motoriek a ludia jazdia aj na bicykloch …pekne urobene nabrezie, ktore je vecer osvetlene… vecer sa po centre nesmie jazdit na motorkach -proste klud a pokoj, nie ako zbytok Vietnamu, kde chodia ludia s motorkou priamo az do obchodov …po obede sme sa zastavili dat si zakusok v jednej cukrarni na nabrezi …bola to stara budova vo francuzskom style, hrala tam francuzska hudba, normalne som sa citil ako v Europe.
V meste sa prechadzalo plno turistov a vychutnavalo si pokoj a klud mesta …..nachadza sa tu mnoho obchodov s oblecenim a plno krajcirstiev, kde vam usiju velmi pekne oblecenie za rozumny peniaz …taktiez je tu trh, kde kupite vselico …o tych cenach a zjednavani uz nebudem pisat - to je proste Vietnam, zjednavat treba vsetko a vsade a asi na 1/3 ceny, co si vypytaju a ked nesuhlasia, treba odist, oni vas dobehnu za chvilu na ulici a predaju vam to velmi radi aj za 1/3 ceny. Vecer mesto vyzeralo velmi pekne vysvietene a vsade plno farebnych lamp ….

Hue

Do Hue sme prisli rano a ubytovali sme sa. Cesta so sleeperom nebola najlepsia, hotel, ktory sme si vybrali, bol velmi pekny a personal bol velmi mily (asi najlepsi hotel, co sme zatial mali vo Vietname). Po obede sme sa vybrali pozriet mesto a pamiatky ......Hue je male mesto, v ktorom s nachadza mnoho jazier a citadel … taktiez kusok odtialto sa nachadza DMZ - demitlitarizovana zona - z cias americko-vietnamskej vojny ….je tu taktiez zopar pagod a historickych stavieb a je zapisane v zozname UNESCO … my sme si pozreli hned Imperial City, kde bolo mozne vidiet staru architekturu budov, ktore sa teraz snazia zrestaurovat … bolo prijmne sa poprechadzat a vidiet pamiatky v tomto meste …

2. den nam prsalo, takze sme moc nemohli pozriet zbytok pamiatok a zostali sme na izbe a odpocinuli sme si. Ja som prespal skoro cely den ….vecer sme si kupili listok na autobus do Hoi Anu …..

pondelok 8. marca 2010

Cesta Sapa –Hanoi – Nimh Binh


Rano sme sa zobudili v Hanoii o 4.30, vysli sme z vlaku, ze si ideme kupit listky, ale stanica bola zavreta, takze sme museli este cakat… pred stanicou bolo plno taxikov a moto taxikov ….kazdy sa nas pytal, ci chceme taxi … my, ze nie, ze ideme na stanicu - proste strasne nieco, kazdu minutu aspon 2 x sme museli odpovedat, ze nemame zaujem, stale niekto otravoval …o 5 hodine otvorili stanicu, tak sme si sli kupit listky na 5.55 do Ninh Binh. Ked sme mali listky, ja som sa isiel najest a Sasa sedela v cakarni, kde Vietnamci pozerali tv …
Vlak z Hanoia do Ninh Binh bol poloprazdny, takze sme mali dost miesta, trochu sme este pospali…kedze sme nevedeli, kde vystupit, kedze nemaju znacene stanice, tak sme sa za 2 hodiny opytali, kedy bude nasa zastavka … nastastie sprievodkyna vedela anglicky ….pred nasou zastavkou prisiel sprievodca a ukazal nam, kade mame ist. Ja som sa postavil a pomaly siel, Sase to trochu trvalo, ako som vystupoval, tak som si vsimol skupinku asi 50 tich Vietnamcom beziacich nasim smerom … ked som vystupil, videl som, ze vsetci sa zacali tlacit do jedinych dveri vo vlaku, a to do tych, ktorymi som vystupil … Sasa bola este vo vlaku a ti ju zacali tlacit dnu hlava nehlava. Potom prisiel sprievodca a zacal ich nadvihovat a ukladat naspat na peron a vysvetloval im, ze ludia este nevystupili, ze nech pockaju, ale oni asi nerozumeli a tlacili sa dnu ... ja som stal na perone a smial sa, ze co to ma znamenat, vsetky dvere na vlaku prazdne, len zrovna do tych, ktorymi sme vystupovali, sa tlacilo asi 50 Vietnamcov - proste ukazka ako z grotesky …ked sprievodca urobili cestu, tak Sasa vystupila este s nejakymi dvomi ludmi a potom sa ta grupa tlacila dnu … Sasa vysla uplne v soku, ze co to malo znamenat a ja som sa smial ….
V Ninh Binh sme zacali hladat hotel, ale bolo to trochu problematicke, lebo zvacsa bolo vsade plno … po 1,5 hodine sme nasli hotel a ubytovali sa …trochu sme si oddychli a pozicali sme si motorku. Isli sa pozriet na Trang An ….ked sme prisli na Trang An, bolo tam vcelku vela autobusov s Vietnamcami. Po chvili sme zistili, ze sme tam boli jedini bieli, takze sme tam boli asi vacsia atrakcia ako cely Trang An, ludia sa tam chceli s nami fotit ako s nejakymi celebritami a otacali krky za nami. Trang An je uzemie, kde sa nachadza vela vysokych skal a jaskyn, cez ktore sa chodi lodkami - proste nadhera … sadli sme si do lodky dopredu a ako sme isli vsetci nas zdravili “Hello” a mavali nam a fotili si nas ako atrakciu ….bol to nezvyk, ale verim tomu, ze slovenske celebrity nemaju tolko pozornosti u ludi ako sme mali my tam… cesta lodkou trvala 3 hodiny takze sme sa citili unaveni, tak sme sli na hotel a potom sa najest do mesta …

2. den v Ninh Binh sme sa museli prestahovat do druheho hotela, takze sme si preniesli veci a na obed sme si zobrali motorku a sli sa pozriet na Hoa Lu, co bolo hlavne mesto vietnamskeho kralovstva v 11. storoci … po chvilke bludenia sme to nasli, na mieste bolo zase vela autobusov s Vietnamcami (ziadna financna kriza tu nie je), hned na parkovisku chlapik napisal na kusok papierika nieco, co sa nedalo citat a povedal, ze sa plati 5000 vnd parkovne … tak sme sa isli pozriet, vsade plno Vietnamcov, ziadny turista a tu sme boli este vacsia atrakcia ako den predtym ….vsetci na nas pozerali, hlavy si otacali, chceli sa fotit, kyvali nam …. Normalne som si zacal zvykat na to, ze sa na mna kazdy pozera ….. pozreli sme si budovy a chramy a isli sa pozriet na kopec s peknym vyhladom na okolie …..na parkovisku si od nas straznik pytal ten listok a ja som ho nevedel najst ...tak som povedal, ze ho nemam, ze mu dam 5000 vnd a ze ideme. On nic nechcel a tvaril sa vazne, ze to je problem, ze nemam listok …..tak som este poprevracal vrecka a nakoniec som ho nasiel tak som mu dal listok s 5000 vnd. Listok hned roztrhal a 5000 si schoval do vrecka a s usmevom sme sa rozlucili ….Dalej sme sa chceli ist pozriet na Kengh Ha – plavajucu dedinu ...vybrali sme sa skratkou po takych mensich cestach, kde sme stretavali vidiecanov, ktori nam mavali, zdravili nas a usmievali sa - proste to bol pravy Vietnam, nikto nic nechcel predavat, nikto nic neponukal … ryzove polia, dobytok, rybarske siete, lodky a klud a pokoj od motoriek a trub nakladnych aut ….cestou sme stretli mladych zvazakov, ktori isli v bielych koseliach na bicykloch, bolo ich asi 300 …ked sme ich videli na caste, nevedeli sme identifikovat, kto a co to je. Ja som myslel, ze to je nejaky vojensky pochod alebo nieco podobne … ako sme sa priblizili, hned nas zacali zdravit a pozerat na nas …..ked sme dorazili do Kengh Ha, bolo uz neskoro a nemali sme cas ist sa pozriet na plavajuce trhy tak sme sa vybrali do Ninh Binh …cesty boli dost prasne, takze aj viditelnost bola zla … na hlavnej ceste do Ninh Binh sa vytvorila dopravna zapcha autobusov, ktore sa vracali z vyletov, dlha asi 8 km nasim smerom. Take nieco som este nevidel … na 2 prudovej caste sa vytvorili 2 pruhy iduce nasim smerom a este popri kraji motorky a v stredovom pruhu motorky. Oproti isiel jeden pruh aut a motoriek … miestami sa to vymenilo opacne … vsade chaos, kazdy sa tlacil dopredu, autobusom vyvierala voda z chladicov, ludia vyskakovali z autobusov od nervozity a motorkari sa tlacili z kazdej strany dopredu. Mne nic ine nezostavalo, iba sa tlacit ako domaci …bolo tam strasne prasno, viditelnost velmi slaba, vsetci mali ruska na ustach….riadil to akoze jeden policajt, ale ten nic nezvladal…kluckoval som medzi autami, autobusmi, motorkarmi a cyklistami ….zrazu nam cestu zablokoval autobus, takze sa nedalo prejst, ja som zavahal asi 0.5 sec a nevbehol som pred autobus, co domaci hned videli a uz boli v otvore na 1 motorku asi 10ti, ale pretlacil som sa aj ja …bolo tam vela riskantnych situaci a taktiez dost nebezpecnych….nakoniec sme to zvladli vsetko super, ale taku dopravu som nezazil nikde na svete - ani v Grecku, ani v Egypte. Myslim, ze toto je jedna z najhorsich na svete …vecer sme sa pozreli do zrkadla - boli sme celi cierni od prachu a spiny, proste katastrofa … vecer som padol unaveny do postele a zaspal od unavy ..

3. den sme dali relax doobeda a poobede sme sa sli pozriet na katolicky kostol Phat Diem asi 30 km od Ninh Binh …isli sme tam lokalnym autobusom, takze to bola tiez dobra skusenost. Na stanici nam hned vsetci ponukali zase taxi a rozne potraviny … neodolal som bagete a fakt bola vynikajuca, takze sme kupili este jednu. Opytali sme sa sofera, kedy odchadza, povedal, ze za 30 minut …tak sme sa sli prejst ..ako sme prisli k autobusu, chceli sme si sadnut dnu, no ale ako sme videli 3 cestujucich, ako si v pohode sedeli v buse a fajcili, tak sme radsej zostali vonku…ako sa bus zacal plnit, tak sme si nasli miesto a cakali na odchod ..ako sa autobus pohol, vzduch sa vycistil, bolo vcelku zaujmave sledovat ludi v buse a sledovat okolie a prirodu, to bol ozajstny vidiek Vietnamu (so svojimi kladmi aj zapormi), nie to, co organizuju rozne agentury … kostol bol pekny, bolo to skor nejake biskupstvo z 18teho storocia, co tu zalozili este Francuzi ….bolo to fascinujuce sledovat azijske struktury domov s krestanskym krizom ….cestou naspat sme isli tym istym busom …vecer som sa snazil vybrat nejaku hotovost z bankomatov, ale vsetky boli vibrate, proste ani v jednom bankomate neboli peniaze …esteze Sasa mala vacsiu hotovost na vyplatenie hotela ….. vecer, ako som sa isiel pozriet po bankomatoch, som zazil dost zaujmavu chvilku, ked som sa pytal Vietnamca, ze kde je bankomat sposobom, ze som mu ukazoval kartu a pouzival normalny body language, nerozumel, ani nevedel, co mam v ruke …potom som isiel po chodniku dalej, tam predo mnou zeny vysypali smetne kose k obrubnikom, na ceste bola dopravna zapcha, dalej na krizovatke stalo 8 !!!!! policajtov (nie mladych policajtov) a snazili sa tam nieco riesit, ale zablokovali cele mesto, co malo za nasledok to, ze vsetky auta trubili a tlacili sa dopredu, motorkari vyskakali na chodniky a jazdili akokolvek - krizom krazom …ako som sa vracal k hotelu, pockal som na zelenu, to, ze som musel uskocit, je normalne, aby ma nezrazili, ale vrchol bol, ked autobus, ktory bol v pravom pruhu a mal cakat na zelenu, tna cervenu strhol volant dolava a ako som bol na prechode, skoro ma zrazil, ked sa otacal o 180 stupnov cez krizovatku na cervenu. Vsetci trubili .V noci sme sadli na sleeper bus do Hue a budeme 12 hodin cestovat …

Sapa






2. den sme si pozicali motorku na cely den a vybrali sa pozriet dalej po okoli …dole pod mestom v udoli bolo zopar tradicnych dedin … ako sme isli smerom dole, bolo vidiet, ze tam prichadza jar a ze stromy pucia, vtaky sa prebudzaju … hned som si spomenul, ake to moze byt na SK …cestou sme videli mnoho zien oblecenych v krojoch, ako idu do mesta … vsetky mali na chrbtoch pletene nadoby s tovarom, ktory ponukali v meste turistom …v meste sme sa s nimi rozpravali a vedeli celkom dobre anglicky - zakladne vety: ako sa mas, ako sa volas, odkial si … a hlavne vedeli dobre pocitat … zo zaciatku to bolo mile, ale po 2 hodinach sme sa citili velmi zle, ze vzdy, ked sme niekde zastavili, tak hned pribehli zeny alebo deti v krojoch a nieco nam ponukali, bolo to vcelku otravne a neprijemne … ked sme vosli do jednej dediny, tak sme ju presli a ze ideme dalej az na koniec. Koniec koncil v riadnom strmaku, tak sme sa otocili a hned k nam pribehli asi 3 - 4 rocne deti a kricali “money, money, money” … tak to bolo trochu moc aj na mna, nevedel som, ci sa mam smiat alebo plakat … tie deti behali bose, polohole, hrali sa tam s dobytkom, same, spinave … po tomto zazitku, som si nebol isty, ci mam chut ist pozerat dalsie dediny, aj ked v kazdej ziju ine etnicke skupiny ludi….tak sme sa vybrali dalej a nenechali si pokazit pekny den jednym neprijemnym zazitkom ….ako sme sli dalej a vsimali sme si inych ludi v inych krojoch … prisli sme asi 14 km od Sapy, kde uz cesta bola dost zla, tak sme sa otocili… cstou naspat sme sa zastavili pri caste, ze urobime zopar foto a za minutu pribehlo asi 4 rocne dievca z ryzoveho pola a pozdravilo nas, tak sme jej ponukli susienky, hned si zobralo, kolko sa jej zmestilo do ruk … hned ich zacala jest, za chvilku dobehlo dalsie dievca, aj to si zobralo od nas zbytok …potom prisiel dospely chlap a zobral si jednu od tych dievcat a pozeral na nas. Za minutu dobehol maly chlapec a hned si zobral od dievcat susienky ….bol to velmi zvlastny pocit vidiet deti aj dospeleho, ako jedia jednoduche susienky … cestou naspat som rozmyslal, ze co je horsie – to, ze turisti davaju detom peniaze a sladkosti a peniaze idu na pivo pre rodicov a sladkosti im kazia zuby a zdravie … alebo nedavat im nic, nech ziju svoj tradicny zivot, so svojimi tradiciami, aby nepodlahli rozkvitajucej globalizacii a materializmu … nenasiel som ziadnu odpoved …

Cestou sme sa zastavili na polievku v dedinskej restauracii, kde sme stretli jeden par, s ktorym sme sa v ten den este nahodou stretli 3 x ….

V podvecer sme prisli na hotel, trochu sme si odpocinuli a isli sa navecerat …. Po veceri sme si dali velmi dobre zakusky vo francuzskej cukrarni …

3. den sme si dali relax a do obeda sme boli na izbe a po obede sme sa isli prejst po meste ....cely den sme v meste boli otravovani domacimi ludmi, aby sme si nieco kupili alebo nam ponukali taxi ...proste po 3 hodinach prechadzky uz sme toho mali plne zuby ....horsie ako v Egypte a Turecku ... na recepcii sme si kupili listky na 16.30 na autobus do Lao Cai (na hraniciach s Cinou) a odtial sme mali sleeper vlak do Hanoia a z Hanoia sme isli do Ninh Binh. Ked sme nastupili do minibusu, sedelo nas tam asi 5 ludi, tak sme si mysleli, ze ako fajn, ze mame dost miesta, najlepsie bolo, ked sofer zacal chodit po celom meste a trubil na kazdeho a ponukal mu cestu do Lao Cai, takze ako tak chodil, tak sa zastavil aj v tom istom hoteli, kde sme byvali a zobral dvojicu, ktora mala kupeny listok na 17 hodinu ...(takze na recepcii nas pekne dobehli, sme radsej mohli cakat v hoteli ako v minibuse trubiacom po meste), po hodine trubenia po meste sa minibus zaplnil asi 11 timi ludmi a vyrazili sme do Lao Cai .....tam sme si pri stanici dali veceru a sli pomaly do vlaku ...vo vlaku sme chytili kupe s anglickym parom, ktory tiez krizuje juhovychodnu Aziu - len oni idu na sever do Laosu ... tak sme sa trochu porozpravali a isli spat.

Cesta Cat Ba –Hanoi –Lao Cai –Sapa






Z Cat Ba sme odisli rano o 8.00. Mali sme kupene listky z Cat Ba cez Halong City do Hanoia …rano smi isli na autobusovu zastavku, kde sme nastupili do minibusu, ktory nas odviezol na sever ostrova, odkial chodia vsetky lode do Halong City. V pristave sme cakali na lod a taktiez na ostatnych turistov. Po pol hodine cakania sme nastupili na lod a isli sme pomaly cez uzemie malych ostrovov a roznych zatok …na lodi sme sa usadili hore na lehatkach a vychutnavali sme si pohodu a krasu okolia (skoda len, ze bolo pod mrakom a nebolo vidiet peknu zelenu farbu stromov). Pocas cesty nam sprievodca hovoril zaujmavosti ostrovov ….cestou sme sa zastavili na plavajucich trhoch …..mohli sme si zakupit nejake ovocie alebo sa prejst na lodke do jaskyne …ostali sme na lodi a kupili si banany ….najprv nam ich ponukali za 30 000 vnd, ja som povedal, ze 15 000 vnd, predavajuca davala zlavu, ale ja som povedal, ze nie. Ako som sa otocil, ze idem naspat na lod, hned kricala, ze 15 000 vnd ok ok, ze sa mam vratit, tak som sa spytal Sasi, ci bude aj ona banany. Povedala, ze ano, tak sme ich zobrali (v Hanoi sme ich kupovali za 20 000 vnd) … neskor som sa dozvedel, ze na tych plavajucich trhoch maju normalne aj bankomat … aj ked nemaju elektriku, ale maju bankomat na karty  …. Dal som sa do reci s jednou americankou a rozpravli sme o zazitkoch po azii…. ako sme sa rozpravali, tak zrazu sme zistili, ze uz sme v Halong City, kde sme isli spolu s celou skupinou z lode na obed, ktory stal 50 000 vnd (2eura) na osobu, kedze sa nam nechcelo behat s tazkymi ruksakmi na chrbtoch po meste …usadili nas k stolu spolocne s ludmi z lode ….tak sme sa trochu porozpravali …..”najlepsie bolo”, ked zacali nosit jedla a ja som pripomenul casnickam, ze chcem vegetarianske jedlo …casnicky sa toho chytili a zacali brat jedla spat zo stola  ….takze vsetci za stolom pozreli na mna, ako keby som ja za to mohol …takze ked nam vyprazdnili stol a priniesli nam nejake 4 taniere pre 8 ludi a povedali, ze to je vsetko, tak som isiel za veducou restauracie a povedal, ze mame problem, ze mame malo jedla …. prisla ku stolu a videla, ze tam je toho malo a do toho este Anglicania jej zacali tvrdo nadavat … isla za casnikmi a za 2 min bol stol plny jedal …..za chvilku dobehol sprievodca, ze co sa deje, tak som mu povedal, ze uz nic, uz je vsetko ok. …. takze sme sa dobre najedli a isli do autobusu …namiesto autobusu prisiel minibus …nasadli sme a isli do Hanoia … sofer jazdil ako blazon. Vedla mna sedel starsi pan Anglican zijuci v Australii a ten sedel ako na ihlach, celu cestu sledoval, akokeby chcel vyskocit z minibusu … pohovorili sme spolu o cestovani a ja som trochu zaspal … v Hanoi nas vylozili v centre, hladali sme taxik na zeleznicnu stanicu (asi 1 km vzdialenu). Prvy taxikar, ze za 50 000 vnd nas vezme, tak sme sa s nim s usmevom rozlucili.
Dalsi nas nechcel zobrat, ze za 40 000 vnd … tak sme sa vybrali o ulicu dalej a tam sme zastavili jedneho, ze ci nas tam vezme, uz sme boli unaveni a bolo nam to jedno …sadli sme ukazal som mu to na mape a povedal nech zapne taxameter … za 5 min sme boli na stanici a ked sme odchadzali z taxiku tak taxameter ukazoval 13 500 vnd … zaplatili sme a isli si kupit listky …..v pokladni sme si pytali lisky do Lao Cai na nocny vlak na spanie samozrejme, ze nemali … tak sme si zobrali listky na sedenie, odlozili batozinu do uschovne a isli sa najest do mesta, kedze sme mali 3 hodiny casu na odchod vlaku …vo vlaku sme si sadli oproti sebe, aby sme si mohli na seba vylozit nohy …vedla sedel mlady vietnamec so zenou a poradil nam, aby sme si priviazali batohy o konstrukciu drziaka ….ako sme sedeli pocas cesty, tak sme prehodili spolu zopar slov (jeho angl. bola velmi slaba). Dozvedel som sa, ze mal svadbu pred 2 dnami a ze idu vlastne na svadobnu cestu a ze je policajt a podobne informacie. Hladal slovicka v slovniku a pomaly ich vyslovoval …ale dorozumeli sme sa, to bolo podstatne. Ukazal mi fotky z jeho svadby a ja som mu ukazal fotky z Iphonu, takze to bolo take prijemne … potom som uz citil unavu a zaspal som …asi v polovici cesty nasi spolusediaci vystupovali, takze sa nam uvolnilo miesto a mohli sme sediet na dvoch sedadlach, co bolo pohodlnejsie … v Lao Cai sme hned zobrali minibus do Sapy, kde sme pricestovali asi rano o 6 tej … Sasa bola velmi unavena, tak sme zobrali prvy hotel ….hned sme lahli a pospali sme nejake 3 hodiny …
na obed sme si pozicali motorku na pol dna a sli sa povozit po okoli ….ja som si to velmi uzil, pretoze jazdit vo vyske 1800 m nad morom na motorke s nadhernym vyhladom na hory a udolia plne ryzovych poli bola nadhera … zaujimave, ze bolo vcelku teplo v takej nadmorskej vyske. Ja som mal oblecene rifle a natelnik … Sasa sa spalila, hoci sa natrela kremom s UV 25 … vecer sme sa isli najest v meste … no nebolo vobec jednoduche najst normalnu restauraciu, lebo ceny tu boli dost vysoke, asi ako v Europe ….